Charakteristika
Základná charakteristika
Väčšina rýb má charakteristický hydrodynamický „torpédovitý“ tvar tela, ktorý je prispôsobený tomu, aby pri pohybe vo vode kládol čo najmenší odpor. Väčšina rýb je viac či menej stranovo sploštená s jedným okom na každej strane tela. Výnimku predstavuje niekoľko skupín: platesy (Pleuronectidae) sú nápadne sploštené z chrbtovej a brušnej strane (dorziventrálne), dvojzubce (Diodontidae) sú pri nafúknutí až guľovité, kým úhory (Anguillidae) majú telo veľmi predĺžené, takmer hadovité.
Charakteristické znaky kostnatých rýb sú:
kostra je (aspoň sčasti) kostnatá, nie je tvorená iba chrupavkou, ako je tomu u parýb
lebka má švy a jej kosti sú vzájomne pohyblivé
väčšinou majú plávací mechúr (plynový mechúr)
nízka koncentrácia močoviny a oxidu trimetylamínu v krvi (okrem dvojdyšníkov a latimérie)
Morské ryby majú vo svojich bunkách nižší obsah solí, ako v okolitom prostredí. Musia sa preto brániť neustálemu osmotickému vylučovaniu vody z ich tiel. Aby prežili, musia nepretržite piť morskú vodu a prijaté soli opäť z tela vylučovať.
Anatómia a morfológia
Bližšie informácie v hlavnom článku: Morfológia a anatómia rýb
Telo ryby sa, podobne ako telo iných stavovcov, delí na hlavu, trup a chvost. Krk ešte nie je vyvinutý. Hlava končí posledným okrajom žiabrového viečka. Za ňou pokračuje trup, ktorého koniec je vymedzený análnym otvorom. Telo je zakončené chvostom prechádzajúcim do chvostovej plutvy.
Pokožka
Pokožka rýb sa skladá z 10-30 vrstiev a nerohovatie. Väčšina rýb má ľahké, pružné cykloidné alebo ktenoidné šupiny (squame), na ktorých je spravidla tenká vrstva kože vylučujúca sliz určený predovšetkým na odpudzovanie parazitov a choroboplodných organizmov. Niektoré druhy nemajú vôbec šupiny alebo majú veľké ochranné platne.
Sfarbenie rýb je veľmi rozmanité a väčšinou závisí od prostredia, v ktorom ryba žije. Niektoré ryby sú schopné pri zmene prostredia zmeniť aj svoju farbu. Voľne plávajúce ryby majú tmavší chrbát, pričom boky a brucho sú svetlejšie. Niekedy sú pokryté vzorom, väčšinou striebristým, ktorý má za úlohu rozrušiť obrys ich tela v očiach predátorov. Niektoré druhy sú sfarbené žiarivými farbami, aby odstrašili predátorov alebo ochraňovali svoje teritórium. Niekedy sfarbenie súvisí so sexualitou rýb.
Hlava
Osteoglossum bicirrhosum, príklad ryby s hornými (superiornými) ústami
Hlava začína ústnym otvorom, ktorého postavenie môže byť rôzne: terminálne (na konci tela), spodné (nferiorné) a horné (superiorné). Postavenie úst súvisí so spôsobom získavania potravy. Hlava obsahuje tiež párové nozdry, ktoré vedú do slepo končiaceho čuchového orgánu. Niektoré vymreté násadcoplutvovce však mali nozdry spojené s ústnym otvorom; toto spojenie sa pozoruje aj u súčasných dvojdyšných rýb.
Na hlave je ďalej umiestnený pár očí, ktorých veľkosť závisí od spôsobu života. Primárne majú ryby komorové oči, ktoré sú charakteristické guľatou šošovkou. Akomodácia (zaostrovanie) takéhoto oka sa neuskutočňuje zväčšovaním vypuklosti šošovky, ako je tomu napr. u cicavcov, ale približovaním či vzďaľovaním šošovky od sietnice. Nie sú vyvinuté očné viečka ani slzné žľazy. Vo väčších hĺbkach, kam už nepreniká skoro nijaké slnečné svetlo, ryby väčšinou nemajú funkčný zrak.
Podobne ako ostatné ryby majú aj kostnaté ryby žiabre ako základný dýchací orgán. Žiabre sú párové a umiestnené v zadnej časti hlavy.
Trup
Charakteristickým znakom všetkých rýb sú plutvy, ktoré im umožňujú ovládať svoj pohyb. Plutvy slúžia primárne na plávanie, no rod Periophtalmus ich používa na šplhanie sa nad hladinu vody.,[2] Plynový mechúr, ak ho majú (chýba hlavne u hlbinných druhov), je naplnený plynom a pomocou neho regulujú svoj vztlak a udržiavajú ho v úzkom rozpätí. Plyn pochádza buď z tráviacej sústavy, s ktorou je u niektorých skupín plynový mechúr prepojený, alebo z plynovej žľazy.
Plutvy rýb:1. Prsná plutva (párová), 2. brušná plutva (párová), 3. chrbtová plutva (nepárová), 4 tuková plutvička (nepárová) 5. análna plutva (nepárová), 6 chvostová plutva (nepárová)
Zväčšené prsné plutvy u lietajúcej ryby Cypselurus poecilopterus
. Rozoznávame
- párové plutvy (pinnae pares)
- prsné plutvy (pinnae pectorales)
- brušné plutvy (pinnae ventrales)
- nepárové plutvy (pinnae impares)
- ritná plutva (pinna analis)
- chrbtová plutva (pinna dorsalis)
- chvostová plutva (pinna caudalis)
- tuková plutva (pinna adiposa)
- Chrbtová plutva je zvyčajne jedna, niekedy ich môže byť aj viac. Makrely, tuniaky a niektoré ďalšie skupiny majú na chrbte za druhou chrbtovou plutvou ešte niekoľko drobných plutvičiek, ktoré slúžia na zníženie odporu vodných vrstiev tesne pri povrchu tela.
Postavenie aj funkcia plutiev sa môže mierne meniť. U štítovcov (Echenidae) je chrbtová plutva premenená na prísavku.[2] Análna plutva je u živorodiek (Poecilia) premenená na kopulačné orgány. U lietajúcich rýb sú nápadne zväčšené prsné plutvy určené na krátkodobé plachtenie vo vzduchu.
Chvost
Telo ryby je zakončené mohutnou kostenou chvostovou plutvou nasadenou na svalovom nástavci. Chvost sa podieľa u ryby tak na pohybe vpred, ako aj manévrovaní. Ak chrbtica skončí pred chvostovou plutvou, vzniká tzv. homocerkná plutva. Ak pokračuje až do chvostovej plutvy, vzniká nesúmerná heterocerkná chvostová plutva.
Kostra
Kostra kostnatých rýb sa skladá z lebky (cranium), chrbtice (columna vertebralis) a plutiev (pinae).
Lebka je na rozdiel od lebky iných stavovcov s chrbticou spojená nepohyblivo a skladá sa z veľkého množstva kostí. Ústny otvor vystužujú tak ako u všetkých Gnathostomata čeľuste. Na rozdiel od drsnokožcov je žiabrový otvor prekrytý kosteným viečkom (skrelou - operculum). Prvý žiabrový otvor, spiraculum, je redukovaný alebo úplne chýba. V podnebnom komplexe sa prvýkrát objavujú nepárové kosti vomer a parasphenoid.
Chrbtica je tvorená stavcami, ktoré sa v procese ontogenézy zakladajú ako párové chrupavky, ktoré tvoria základ horných a dolných oblúkov stavcov. Rozrastaním a splývaním vonkajších koncov horných oblúkov vzniká chrbtový kanál, v ktorom je uložená miecha. V chvostovom oddieli splývajú aj vonkajšie konce dolných oblúkov a vytvárajú tzv. hemálnu chodbu, ktorou prechádza chrbtová aorta a chvostová žila. Chrbtica sa delí na chrbtový a chvostový oddiel.
Prsné ani brušné plutvy zodpovedajúce u iných stavovcov končatinám nie sú napojené na chrbticu, čo je znak, ktorý sa nijakých vyšších stavovcov už nevyskytuje. Kostra končatiny je tvorená lopatkou (scapula), na ktorú sa napájajú kosti basalia. Plutva pokračuje tenkými kosťami radialia až napokon jemnými kostenými lúčmi ceratotrichia, ktoré sú dobre viditeľné aj navonok. Násadcoplutvovce, v súčasnosti už vyčleňované ako samostatný taxón, majú odlišnú stavbu končatiny.
(obrázok č. 1,2,3)
Svalstvo
Ryby majú segmentované svalstvo, ktoré je najmä na trupe sústredené hlavne do hornej polovice tela (v spodnej polovici sú uložené orgány). Jednotlivé segmenty majú tvar dvojitého W so špičkami obrátenými k chvostu a zapadajú do seba. Medzi svalovinou je množstvo tenkých, často vidličnatých kostičiek, ktoré nie sú spojené s osovou kostrou. Svaly končatín sú u lúčoplutvovcov ukryté vo vnútri trupu, u násadcoplutvovcov vystupujú až do plutiev.